wayfaring stranger: 2023

8.augusta 2023, utorok
Vstal som o tretej bez budíka. Lučenec, tiché mesto, iba neon svieti. Nasadnem do nočného vlaku Nové Zámky - Košice, v kupé sedí spiaca pani a matka s dcérou. Most cez Slanú pri Lenartovciach: koryto nasýtené po okraj, výhybka do Maďarska (Bánréve). Matka s dcérou vystupujú v Jesenskom. Solárne elektrárne: ľudia viac potrebujú elektrinu ako obilie.

Od Jesenského ďalej už nechodia žiadne osobáky. Gemerská Panica, Čoltovo,... železnicu už nepotrebujú.

Tunel pod Soroškou: krajina sa mení tak konkrétne ako prevrátenie listu. Zmiešané lesy - viac ihličnanov než by som predpokladal - a červenkastá zem.

Košice - unáhlený prestup kvôli meškaniu. Rýchla káva a obložený chlebík. Hornád je búrlivý a hnedý. Hmla.

Margecany - pekná stanica, depo. Staničná krčma, železničiari pijú rum so sódou po šichte. Prichádza nočný vlak z Prahy do Košíc. V bufete Michal David Nonstop a na stene veľká fotka Čiernohronskej železnice. Turek za euro.

Vodná nádrž Ružín - bágrujú odpadky z vody, ktoré sa tam zhromaždili po dažďoch.

Švedlár - mladý výpravca so starším kolegom. Pani zbiera tyčkou odpadky, nad ich hlavami sa trhajú mraky.

Na každej zastávke ľudia. Tu železnicu ešte potrebujú. Väčšina staníc vo veľmi dobrom stave - nové strechy, dobré múry, upravené okolie. Gelnica - krásna, celá tehlovo-škridľovej farby.

Stará Voda - stláčam červený gombík (na znamenie), vystupujem. Na peróne veľká skupina detí, čakajú na vlak do Margecian. Nákladná plocha Lesov SR, rozbitá asfaltka do dediny v ústrety lúčom Slnka. Modré telegrafné stĺpy, pohľadné domy, abstraktný kostol. Pri obecnom úrade dve ženy plejú burinu. Odbočka doľava na lesnú cestu, ktorá sa zakrátko mení na lesný chodník. S pribúdajúcim stúpaním zarastá. Bedle, suchohríby, kuriatka. Ústim na širokú zvážnicu, krátka pauza a kráčam ďalej vhor. Otvárajú sa výhľady, až vidieť Tatry a Kráľovú hoľu. Na severnom úpätí vrchu Kobyliar (1271 m n.m.) osamotený domček. Stretávam dvoch lesníkov v Mitsubishi L200. Stúpanie opäť naberá na obrátkach, miznú listnaté stromy, striedajú ich čučoriedky. Pomedzi ne vedie úzky chodník. Vysokohorské prostredie - čučoriedky, ihličnany, hrubá tráva. Ochladilo sa a treba vytrvať v pohybe. Ozvena na úpätí Zlatého stola nesie moje "hú" netušeným smerom, preháňajúc zvuk horami. Konečne vidno východné úpätie.

Hory-lesy viac vyťažené, viac lúk. Krátke občerstvenie na Zlatom stole, zostup so širokými výhľadmi po ceste - najprv kamenitej, potom štrkovej. Voda - všade voda. Kúsok od Sedla Krivé ďalšie lesnícke SUV, inak celý ten čas žiadni ľudia. Zostup do Rožňavskej doliny zarasteným chodníkom, osvieženie pri prameni. Stúpanie sa stáva veľmi strmým, chodník navyše na viacerých miestach zaliaty vodou, zarastený a zatarasený padnutými stromami. Ďurova osada - veľký starý gazdovský dom v tvare "L". Dávno opustený. Terén už ľahší, popri silnom toku Rožnavského potoka. Grexa - doplnenie vody v prameni, stretám človeka so psom, smerujúcich na Gulapalág. Vyše 6km na Rožňavské kúpele, v závere behom, aby som stihol bus 15:15 do Rožnavy a ušetril si skoro 3km chôdze po asfaltke. Pizza na Námestí baníkov a busom na žst. Rožňava.