Chvála vínu

Buď pochválená, réva vinná!

Ty nám dávaš víno.

Dávaš víno – jediný alkoholický nápoj v našom okolí, ktorý sa spraví sám – len tak...

Netreba variť, destilovať, stačí len:

pozbierať

pomlieť

prešovať

...a čakať

Odstrihol som strapec, potom ďalší

a bolo ich ešte mnoho, mnoho

do veľkého škopku s nimi

a potom hádzať do lisu

točenie kľukou, otáčanie valcov

vôňa sladká, vôňa kvasu

Keď som po rokoch mlel hrozno

dvadsať rokov už ubehlo

ale nie nadarmo sa hovorí, že

najmocnejšie spomienky u človeka vyvolajú

pachy

Na juh (Mirissa, Unawatuna, Galle)

Zatiaľ čo západné aj východné pobrežie sú vystavené mohutným vlnám Indického oceánu, južné pobrežie so zátokami ponúka viac možností na kľudné plávanie, šnorchľovanie a potápanie. Vody v okolí mestečka Mirissa sú domovom vráskavca mohutného a ďalších bytostí oceánu. Samotné mestečko je zamerané na turistov s obmedzeným rozpočtom, no nájde sa tu zopár zariadení vyššej kategórie.

Najkľudnejšie vlny, aké som mal možnosť na Srí Lanke zažiť, boli v Unawatune, 20 kilometrov na západ od Mirissy. Na rozdiel od Mirissy, Hikkaduwy a iných pobrežných mestečiek leží Unawatuna mimo hlavnej cesty, je tu väčší kľud od trúbiacich autobusov a áut.

Len 5 kilometrov ďalej na západ sa nachádza jedinečné mesto Galle. Holanďania tu v druhej polovici 17.storočia vybudovali rozľahlú povenosť, vnútro ktorej je dnes vyhlásené za UNESCO pamiatku. Prechádzka uličkami pevnosti (Galle Fort) človeka prenesie do starého Holandska, až kým vyjde na mohutné hradby, ktoré odolali aj ničivému tsunami z roku 2004.

Pokojná Mirissa

Lighthouse Street, Galle

Hradby Galle, staré 400 rokov

Z jednej strany malé Holandsko, z druhej strany Indický oceán

 

Arugam Bay - raj surferov

Arugam Bay začiatkom marca

Potom ako sa mi nepodarilo dostať sa do meditačného centra Nilambe (južne od Kandy), sa mi začali aj tie skromné plány, čo som mal, akoby strácať v hmle. V hre bola cesta na sever, kde ešte pred 5 rokmi zúrila občianska vojna medzi vládnymi vojskami a Tigrami oslobodenia Tamilského Ílámu. No povedal som si, že ešte predtým si dám pár dní oddychu na východnom pobreží.

Sezóna na východe sa začína v apríli a celá oblasť vyzerala ako po čiastočnej evakuácii. Väčšina podnikov zavretá, minimum turistov, zatiahnuté nebo a pláže špinavé od rybárskych lodí, ktoré už čoskoro uvoľnia cestu surferom.

Ubytoval som sa v Beach Hut. Nočný život na väčšine územia Srí Lanky je značne obmedzený. Srílančan ide skoro spať a skoro vstáva. O jedenástej sú ulice – aj veľkých miest ako Colombo a Kandy – pokojné. O pol šiestej ráno sa z reproduktorov začnú ozývať kvílivé buddhistické spevy. Ale nie v Arugam Bay, nie v Beach Hut. Debaty pri pive do neskorých hodín, vedúci Guna, ktorý pred vojnou utiekol zo severu, púšťa reggae, robia sa plány na zajtrajšie safari, ľudia sa lúčia a noví prichádzajú.

Beach Hut, Arugam Bay. Čo sa atmosféry týka vari najlepšie miesto, na akom som prebýval.

Hill Country - srílanská vysočina

Po troch dňoch relaxovania na pobreží Indického oceánu bolo na čase prepnúť do aktívnejšieho módu. Mojím cieľom sa stalo horské mestečko Ella vo východnej časti tzv. Hill Country, vysočiny, ktorá sa rozprestiera na juh od stredu ostrova. Nachádzajú sa tu mnohé významné miesta, pre niektorých Srílančanov až posvätné.

V severnej časti vysočiny je to mesto Kandy, ktoré nedokázali dobyť Portugalci ani Holanďania, až ho v prvej polovici 19.storočia bez boja “šikovnou” politikou získali Briti.

Nuwara Eliya, nazývané tiež “malé Anglicko”, založené ako hlavné miesto čajových plantáží, si dodnes drží zvláštny anglický/koloniálny ráz.

Svätá hora Adam's Peak, lákajúca denno-denne mraky domácich pútnikov a zvedavých turistov. Na južnom úbočí leží Ratnapura, mesto drahokamov.

Národný park Horton Plains s masívom World's End (koniec sveta).

Potom, ako srílanské kávové plantáže padli za obeť plesni, začali Angličania experimentovať s čajovníkmi. Experiment sa podaril a Srí Lanka sa stala jedným z najvýznamnejších svetových vývozcov čaju.

Ella's Peak

Sri Pada (Adam's Peak). Pre buddhistov niečo ako Lurdy pre katolíkov. Hora je však významná aj pre kresťanov a hinduistov.

Na Adamovu horu sa chodí v noci, aby bol človek na vrchole tesne pred svitaním. Panoramatický výhľad stojí za tých vyše 5000 betónových schodov, ktoré treba cestou zdolať.

Jazero v Kandy. Mesto sa stalo symbolom národnej hrdosti, nakoľko bolo sídlom kráľovstva, ktoré zdorovalo útokom európskych votrelcov 200 rokov.

Ulica Dalada Vidiya v Kandy. Fotené z jednej z iba dvoch krčiem tohoto druhého najväčšieho mesta Srí Lanky.

Cestovanie po Srí Lanke

Iste, dovolenka sa dá stráviť výlučne na pláži a cestovateľom, ktorí pred zimou utekajú na Srí Lanku a iných teplých krajín, to nemožno zazlievať. No cestovať cez polovicu Zemegule a obmedziť sa na tých pár metrov štvorcových pri hoteli, je podľa mňa škoda

Srí Lanka totiž oplýva množstvom zaujímavostí – nielen na pobreží, ale aj vo vnútrozemí. Aby sa človek na tieto miesta dostal, musí sa vyzbrojiť trpezlivosťou a toleranciou, no aj tak je cestovanie po Srí Lanke náročné.

Pre ľudí s veľkorysým rozpočtom je najlepší spôsob prepravy po ostrove prenajaté auto aj so šoférom. Pre ostatných tu ostávajú dva hlavné druhy verejnej dopravy – vlaky a autobusy.

Vlaky na Srí Lanke premávajú po veľmi malebných trasách, najmä po Vysočine, kde sa rýchlosťou 20-30 km/h krútia nekonečnými serpentínami po čajovníkmi posiatych svahoch s neskutočnými výhľadmi. Najmä trasa z Badully do Hattonu je krásna. Vďaka nízkej rýchlosti je možné postaviť/posadiť sa na schodíky a vychutnávať jazdu.

Vlaky sú veľmi lacné a, samozrejme, pohodlnejšie ako autobusy. Najdrahší lístok, ktorý som zaregistroval, bol lístok do spacieho vozňa 1.triedy na nočný vlak z východného pobrežia (Batticaloa) do hlavného mesta – necelých 1000 rupií (asi 6 eur). A stáť hoci aj 3 hodiny vo vlaku je stále pohodlnejšie ako stáť rovnaký čas v autobuse.

Vlaky na vysočine križujú viac či menej strmé svahy striedavo posiate džungľou a čajovými plantážami

Na Srí Lanke sú vlaky (aj autobusy) stále plné.

Napriek tomu, že cestovanie na schodíkoch je oficiálne zakázané, často nie je iná možnosť.

Z vlaku na trati Ella-Hatton

Pri trati Ella-Hatton je nesmierne veľa čajových plantáží

Hory a čajovníky. Vitajte na srílanskej vysočine.

Autobusy majú tú výhodu, že pokrývajú oveľa väčšie územie ako vlaky. Sú aj o niečo rýchlejšie, no tam ich výhody aj končia.

Nevýhody?

Spôsob jazdenia na Srí Lanke je šialený. Prednosť má ten, kto hlasnejšie a dlhšie trúbi. Predbieha sa bez ohľadu na to, či v protismere ide alebo nejde auto, zvieratá, chodci. Niečo ako pribrzďovanie sa v srílanskom slovníku nenachádza, na brzdy sa zásadne dupe v poslednej chvíli.

Každý autobus má výkonnu hi-fi sústavu pozostávajúcu zo štyroch až šiestich reprobední so subwooferom umiestnených v úložnom priestore nad hlavami pasažierov. Bez prestávky z nich prúdi srilanský turbo-pop.

Ešte aj po poldruha hodine mi to pripadalo milé a bral som to ako miestny kolorit. No vzdialenosti na Srí Lanke, najmä vo vnútrozemí, sú dlhšie ako sa zdajú. Cesty sú krivoľaké, autobusy stoja všade tam, kde to uznajú za vhodné, a tak sa trasa dlhá 200 kilometrov môže natiahnuť aj na 6 hodín. A byť 6 hodín v kuse vystavený uši driasajúcej srílanskej hudbe, v kombinácii so samovražedným štýlom šoférovania, mi prišlo už dosť. Výhodu to malo tú, že po Srí Lanke mi žiadne cestovanie nepríde zdĺhavé či otravné. Holt, keď chce človek niečo vidieť, niekedy mu neostáva nič iné len zaťať zuby a ísť do toho.

Hikkaduwa. Autobus do Galle práve vyráža.

V interiéri nesmú chýbať svetieľkujúci buddhovia a silné repráky.

 

Hikkaduwa - prvá zastávka na Srí Lanke

Hikkaduwa, turistické mestečko 100 km južne od hlavného mesta Colombo, je pre tradičnú dovolenku ako stvorené. Ubytovanie vo všetkých cenových kategóriach, bezchybná občianska vybavenosť, dokonca krčma s čapovaným pivom, čo je na Srí Lanke skutočná vzácnosť, ako som sa neskôr dozvedel. Mestečko sa nachádza na siahodlhej Galle Road, ktorá sa tiahne z Colomba celým západným pobrežím až na juh do jedinečného mesta Galle, ktoré si zaslúži vlastný príspevok.

Po dlhej ceste z Ko Phanganu do Bangkoku, troch hodinách v lietadle, hodine v autobuse z letiska do Colomba a dvoch hodinách vo vlaku, bola Hikkaduwa presne to, čo som práve potreboval. Bez problémov som si našiel kľudný guesthouse na pláži, s čistou izbou, oživujúcou sprchou a veľkou posteľou a strávil v Hikkaduwe 3 krásne dni.

Trať z Colomba na juh bola vystavená ničivému tsunami v roku 2004. Zopár smutných pamiatok ostalo, no oblasť (tak ako celá Srí Lanka) je intenzívne obnovovaná.

Na pláži Hikkaduwy vychutnávam Indický oceán

Hikkaduwa

Na ceste na Srí Lanku

Je veľa ciest a veľa spôsobov ako po nich cestovať. Napríklad na to, aby sa človek dostal z Ko Phanganu do Bangkoku sa dá použiť loď na vedľajší ostrov Samui, skadiaľ je to lietadlom hodina na bangkokské letisko Suvarnabhumi. Moja cesta sa delila na cestu loďou a potom vlakom. Nič proti lietadlám, no keď sa dá cestujem železnicou. Odhliadnuc od podstatného cenového rozdielu na mňa letiská pôsobia zvláštnym dojmom a keď je to možné, snažím sa lietaniu vyhnúť. Znepokojuje ma obraz, kde sú mraky ľudí natlačených v konzervách, ktoré sú vystrelené desaťtisíc metrov do vzduchu.

Vždy dávam prednosť čakaniu pred ponáhľaním sa, a tak sa stalo, že som mal viachodinové prestoje – 6 hodín medzi prirazením lode k thajskej pevnine a odchodom vlaku zo Surat Thani do Bangkoku; 9 hodín medzi príchodom vlaku do Bangkoku a odletom na Srí Lanku. Pre mňa je dovolenka vtedy, keď si môžem dovoliť povedať: 15 hodín hore-dole, no a?
 

Na palube nočnej lode Ko Phangan-Surat Thani je okolo 80 matrací, kde sa dá prespať cesta

V prístave Surat Thani napriek skorej rannej hodine čakala horda tuk-tukov. Prístav je od letiska resp. autobusovej stanice vzdialený 10 km, od železničnej stanice dokonca 16 km.

Pred odchodom zo Surat Thani. Cesta vlakom do Bangkoku trvá 9 hodín.

no comment

Ko Phangan

I keď som susedné ostrovy Ko Samui ani Ko Tao nenavštívil, tvrdím, že na Ko Phangane si každý príde na svoje. Severné pláže s príjemnou, pokojnou atmosférou a lacným ubytovaním, východné pobrežie s rezortami a súkromnými plážami pre majetnejších, juh na párty a džungľa vo vnútrozemí na prechádzky či safari.

Cesta z Baan Khai na Haad Rin je kľukatá s množstvom výhľadov

 

 

 

Haad Thong Nai Pan Noi - odľahlá pláž na severovýchode ostrova

Rybárčenie v Chaloklum

Chaloklum - kalmáre sa sušia na slnku

Rybári predávajú svoj úlovok na ulici v Chaloklum

Chaloklum - rybárska osada na severe ostrova

Neuveriteľne jemný piesok na pláži Haad Chaloklum

Benzín dostať nielen na pumpách

Na najvyššom bode ostrova, Khao Ra (627 m.n.m.)

Pláž Mae Haad, ktorá je s ostrovom Ko Mah spojená plytčinou, je výborné miesto na šnorchlovanie

Prístav v "hlavnej dedine" ostrova Thongsala

Wat Suan Mokkh

...those who have penetrated to the highest understanding will feel that the thing called 'religion' doesn't exist after all. There is no Buddhism; there is no Christianity; there is no Islam. How can they be the same or in conflict when they don't even exist?

O tú vec náboženstvo mi nešlo.

Meditovať som sa pokúšal (nepríliš dôsledne) v minulosti už viackrát, no až návšteva istého malajského mnícha v Bratislave koncom leta 2012 vzbudila hlbší záujem o to čo je meditácia, načo je, ako a kde sa medituje. Z viacerých strán som dostal odporúčanie, že keď sa chcem v meditácii niekam dostať, najlepšie je ísť na zásed (t.j. meditačný kurz). Po napísaní zopár mailov som dostal tip na tento kláštor s meditačným centrom v južnom Thajsku, kde sa každý mesiac konajú 10-dňové meditačné zásedy (angl. meditation retreat) vedené v angličtine.

Meditovať sa dá na veľa spôsobov, vo viacerých polohách, stačí si vybrať. V Suan Mokh sú účastníci inštruovaní v meditačnej technike anapanasati (angl. Mindfulness of breathing), ktorá má základ vo vedomom sledovaní každého nádychu a výdychu. Myseľ je bežne rozbehaná po čase aj priestore, často svoju pozornosť zamerievame napr. na veci, čo sa stali v minulosti a nedajú sa zmeniť alebo veci, o ktorých si myslíme, že sa stanú, i keď nás následný vývoj uvedie do omylu a pod. Technika anapanasati má za cieľ ukľudniť myseľ, nech nelieta kade-tade a je viac v jednote s telom.

Ako pri každej činnosti sú najťažšie začiatky a kritický je tretí resp. štvrtý deň zásedu. Telo nie je navyknuté toľko sedieť s vystretým chrbátom a dáva to najavo bolesťou; myseľ sa dožaduje rozptýlenia, obyčajné sledovanie dýchania je predsa príliš nudné. Na prednáškach zazneli aj vyjadrenia, s ktorými som sa nedokázal stotožniť. No keď človek vydrží do konca, nebude to strata času.

Niečo o zakladateľovi: http://en.wikipedia.org/wiki/Buddhadasa

Stránka Wat Suan Mokh International Dhamma Hermitage: http://www.suanmokkh-idh.org/

Začiatok cesty - Bangkok

Spoliehať sa na to, že vlaky na Srí Lanke meškajú, sa neopláca. Len tak-tak som stihol kúpiť lístok do Kandy, preskočiť dvojo koľají a dieselová lokomotíva už trúbila na odchod z Hattonu. Začal sa rozhovor s Yannom z Montrealu. Srí Lanka mu lezie na nervy, vraví, vracia sa do Bangkoku. Večer sa tu nič nedá robiť. Alkohol je drahý. Ženy neprístupné. Jedlo jednotvárne. Spomína na “dôslednú” masáž na Sukhumvit. Nikdy nekončiaci život na Khao San. Rôznorodé jedlá exotických chutí. Chvíľu nato zaspáva. Vysočina okolo je čoraz viac zarastená džungľou. Svojím spôsobom má pravdu – Srí Lanka ide skoro spať a skoro vstáva. Málo príležitostí na pitky. No stráviť 2 týždne v Bangkoku mi príde ako neuskutočniteľné.

Do Bangkoku som priletel v nedeľu doobeda. V utorok podvečer som sedel vo vlaku na juh Thajska s pocitom v hrdle ako keby som zaspal pri výfuku. 2 týždne? Asi nie.

V samotnom Bangkoku žije vyše 8 miliónov ľudí. Mesto má veľa tvárí – od mrakodrapov a rôznorodého bohatstva Orientu až po hrdzavé búdy pol metra od koľají. Od finančných chrámov Nového Poriadku až po okázalé Wat Po s ležiacim Buddhom.

Niekto vie stráviť dni, ba týždne túlaním sa po tomto meste, návštevou pamiatok, barov, masážnych aj “masážnych” salónov a takých ľudí nie je málo. Mne stačilo zložiť sa na dve noci na Soi Rambuttri v batôžkárskej štvrti Banglamphu. Prejsť sa po Khao San Road, pár krokov opodiaľ, spustiť sa pozdĺž rieky na juh k palácu a ďalej po čínskej štvrti. A v utorok, keď vlak pomaly vychádzal z hlavnej železničnej stanice Hua Lamphong, mi bolo jasné, že do tohto mesta sa vrátim len kvôli odletu z krajiny.

Lodné taxi na rieke Chao Phraya - príjemný spôsob ako sa vyhnúť zápcham a smogu

Bangkok, podobne ako Benátky, je postavený na vode a prešpikovaný kanálmi