Začiatok cesty - Bangkok

Spoliehať sa na to, že vlaky na Srí Lanke meškajú, sa neopláca. Len tak-tak som stihol kúpiť lístok do Kandy, preskočiť dvojo koľají a dieselová lokomotíva už trúbila na odchod z Hattonu. Začal sa rozhovor s Yannom z Montrealu. Srí Lanka mu lezie na nervy, vraví, vracia sa do Bangkoku. Večer sa tu nič nedá robiť. Alkohol je drahý. Ženy neprístupné. Jedlo jednotvárne. Spomína na “dôslednú” masáž na Sukhumvit. Nikdy nekončiaci život na Khao San. Rôznorodé jedlá exotických chutí. Chvíľu nato zaspáva. Vysočina okolo je čoraz viac zarastená džungľou. Svojím spôsobom má pravdu – Srí Lanka ide skoro spať a skoro vstáva. Málo príležitostí na pitky. No stráviť 2 týždne v Bangkoku mi príde ako neuskutočniteľné.

Do Bangkoku som priletel v nedeľu doobeda. V utorok podvečer som sedel vo vlaku na juh Thajska s pocitom v hrdle ako keby som zaspal pri výfuku. 2 týždne? Asi nie.

V samotnom Bangkoku žije vyše 8 miliónov ľudí. Mesto má veľa tvárí – od mrakodrapov a rôznorodého bohatstva Orientu až po hrdzavé búdy pol metra od koľají. Od finančných chrámov Nového Poriadku až po okázalé Wat Po s ležiacim Buddhom.

Niekto vie stráviť dni, ba týždne túlaním sa po tomto meste, návštevou pamiatok, barov, masážnych aj “masážnych” salónov a takých ľudí nie je málo. Mne stačilo zložiť sa na dve noci na Soi Rambuttri v batôžkárskej štvrti Banglamphu. Prejsť sa po Khao San Road, pár krokov opodiaľ, spustiť sa pozdĺž rieky na juh k palácu a ďalej po čínskej štvrti. A v utorok, keď vlak pomaly vychádzal z hlavnej železničnej stanice Hua Lamphong, mi bolo jasné, že do tohto mesta sa vrátim len kvôli odletu z krajiny.

Lodné taxi na rieke Chao Phraya - príjemný spôsob ako sa vyhnúť zápcham a smogu

Bangkok, podobne ako Benátky, je postavený na vode a prešpikovaný kanálmi